Táto kapusta (Brassica pekinensis) sa v praxi niekedy zaraďuje medzi listovú zeleninu, pretože sa jej listy upravujú v kuchyni ako listy šalátu. Je to však hlúbová zelenina. Po odstránení obalových listov sa pretiahnutá hlávka krája na rezančeky. Môžeme ju upravovať ako špenát, stopkový zeler, prípadne hlávkovú kapustu. Najhodnotnejšia je však surová. Obsahuje veľa vitamínu C, provitamín A a niektoré minerálne látky.
Nie je veľmi náročná na pestovanie. Vyžaduje si však vyššiu vlhkosť pôdy aj ovzdušia, preto sa dobre darí vo vyšších polohách. Hoci má krátke vegetačné obdobie (2-3 mesiace), sejeme ju až v lete. Osvedčený termín je okolo 15. júla, pretože v podmienkach dlhého dňa by rastliny z jarnej sejby rýchlo vybiehali do kvetu a nevytvárali by dostatočne pevné hlávky. Sejbu v júli však neodkladáme na neskorší termín, aby rastliny do mrazov mohli včas narásť.
Kapustu pekinskú pestujeme buď z priamej sejby na záhony, alebo z predpestovaných priesad. Vysievame ju obyčajne doriadkov vzdialených od seba asi 0,40 m. Po vzídení porast jednotíme na vzdialenosť 0,25 m od seba. Počas vegetácie rastliny často okopávame a zavlažujeme. Dostatok vlahy jej veľmi pomáha a najmä častým polievaním obmedzujeme výskyt blyskáčikov a skočiek, ktoré neznášajú vlhké prostredie. Dbáme na to, aby rastliny pre svoj rýchly vývin mali dostatočnú zásobu pohotových živín v pôde.
Rastliny zberáme postupne v čase, keď vytvoria prvé hlávky, t. j. asi 2 mesiace po sejbe. Hoci kapusta pekinská je odolná proti krátkodobým mrazom, je výhodné záhon s rastlinami zakryť napr. prenosným fóliovým krytom. Rastliny môžeme pred príchodom silnejších mrazov vybrať z pôdy aj s koreňmi a založiť ich do hlbšieho pareniska alebo do chladnejšej pivnice, odkiaľ ich môžeme postupne vyberať dlho do zimy. Tmavé prostredie takto uloženým rastlinám neprekáža.