Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) je veľmi hodnotná zelenina najmä v čerstvom stave. Po mrkve obsahuje vo svojich koreňoch najviac provitamínu A. Korene obsahujú veľa minerálnych látok, predovšetkým mangán. Vňať petržlenu je zvlášť bohatá na vitamín C. Na zber vňate sa pestujú aj vňaťové kultivary s kučeravými listami, ktoré vytvárajú len krátky a rozkonárený koreň. Kučeravý petržlen pestujeme len v malom množstve.
Petržlen má podobné nároky na pôdu ako mrkva. Vyžaduje si však dostatok svetla a v suchom období pravidelnú zálievku. Darí sa vo všetkých oblastiach. Rovnako ako mrkva neznáša maštaľný hnoj, ktorý spôsobuje na koreňoch hrdzavé škvrny. Pestovanie petržlenu sa tiež nelíši od pestovania mrkvy. Seje sa čo najskôr na jar, vyžaduje si však jednotenie na väčšiu vzdialenosť, 80 až 120 mm. Zberá sa neskôr ako mrkva, dobre znáša mrazy a s ľahkou prikrývkou vydrží na záhone aj do jari.
Podobne ako vňaťový petržlen, využívame aj koreňový petržlen na zber vňate. Aj keď sa listy dajú sušiť, sú čerstvé oveľa hodnotnejšie. Preto aj v zimnom období petržlenovú vňať prirýchľujeme, a to rovnakým spôsobom ako pažítku, napr. v teplej miestnosti pri okne. Na jeseň si na tento účel nasadíme korene petržlenu do niekoľkých črepníkov a uložíme ich do pareniska, prípadne do studenej pivnice. Postupne ich potom podľa potreby prenášame na svetlo a k teplu.