
Rajčiak (Lycopersicon esculentum) v súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny vôbec, napriek tomu, že ešte v 1. polovici minulého storočia ho považovali za nezdravú rastlinu. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínov, a to C, B₁, PP, provitamin A, ďalej cukry a veľa minerálnych látok. Vitamíny a všetky nutričné látky sú v plodoch v harmonickom pomere, preto ani konzum väčšieho množstva plodov nespôsobuje tráviace ťažkosti.
Rajčiaky sú náročné predovšetkým na veľké množstvo tepla. Najlepšie sú v rokoch, keď nastupuje skoro jar, teploty neklesnú k bodu mrazu a teplé leto prechádza do suchšej jesene. Rajčiaky si teda vyžadujú slnečnú a chránenú polohu vo výhrevných a humusových pôdach, bohatých na živiny i vlahu.
Vyhovuje im pôda s neutrálnou reakciou, môže byť aj slabo kyslá. Zásadne nepestujeme rajčiaky po zemiakoch. Zemiaky môžu byť nakazené chorobami, ktoré môžu neskoršie napadnúť aj rajčiaky. Vhodnou predplodinou pre rajčiaky je prezimovaný pór, špenát vysiaty na jeseň v predchádzajúcom roku, prípadne skorý šalát hlávkový.
V našich klimatických podmienkach je lepšie pestovať rajčiaky z predpestovaných priesad ako z priamej sejby. Rajčiaky totiž majú dlhé vegetačné obdobie (120 až 140 dní) a sú veľmi citlivé na neskoré jarné mrazy i na prvé jesenné mrazy. Predĺžením vegetačného obdobia predpestovaním rastlín dosiahneme vyššie úrody.
Rajčiaky vysievame asi v polovici marca do debničiek alebo misiek, ktoré umiestnime v teplom parenisku, v skleníku alebo v svetlej a teplej obytnej miestnosti blízko okna. Po vzídení, keď rastliny vytvoria klíčne lístky alebo aj prvé pravé listy, prepichujeme ich do pareniska vo vzdialenosti asi 0,08 až 0,10 m od seba. Malé priesady môžeme zasadiť aj do malých črepníkov, naplnených kompostovou zeminou. Črepníky potom zapustíme v parenisku do zeminy až po okraj črepníka. Rastliny nesmú prechladnúť ani zamrznúť, majú mať dostatok svetla, aby sa nevyťahovali. Parenisko dostatočne vetráme, najmä asi 15 dní pred plánovaným vysádzaním, aby sme získali zdravé, silné a otužilé priesady. Nič to, ak priesady pred vysádzaním majú už nasadené kvety, prípadne ak už prvé súkvetia kvitnú.
Priesady rajčiakov vysádzame často až koncom mája, keď pominie nebezpečenstvo neskorých mrazov. Vysádzame ich tak hlboko, aby spodná tretina stonky bola v pôde, a to šikmo, najmä vyššie a vytiahnuté rastliny. Časti, ktoré sú v pôde, sa ľahko zakoreňujú a rastliny takto vytvoria mohutnejšiu koreňovú sústavu, čo sa prejaví neskoršie vo vyšších úrodách.
Spôsob pestovania sa podľa kultivarov mení. Rajčiaky rozdeľujeme na tyčkové (vysoké) a na kríčkové (nízke).
Tyčkové rajčiaky rastú bujne, najmä ich hlavné stonky, ich bočné výhonky vyrastajú z pazúch listov. Pretože hlavná stonka počas vegetácie dorastá až do 2 m i viac, musíme ju vyväzovať k opore, aby rastlina nepoľahla. Tyčkové rajčiaky rodia a dozrievajú postupne. Vysádzame ich vo vzdialenosti 0,40 až 0,60 m od seba. Najskôr na vyznačené miesta zatlčieme drevené tyčky, prípadne kolíky, dlhé aspoň 1,50 m. Potom lopatkou alebo motyčkou vedľa tyčky vyhĺbime jamku, priesa du do nej šikmo položíme, zčasti prihrnieme a polejeme korene. Keď voda vsiakne, jamku úplne zahrnieme pôdou. Pri väčšom počte rastlín, prípadne ak nemáme dostatok kolíkov, môžeme rajčiaky pestovať na nosnom drôte, ktorý pomocou dvoch alebo aj viacerých silných kolíkov napneme vo výške asi 1 m nad rastlinami, vysadenými do riadku. Na uviazaný špagát, spustený ku každej rastline, stonky priväzujeme a postupne ako dorastajú ich vedieme hore k drôtu.
Tyčkové rajčiaky pestujeme na jeden až tri výhonky, ostatné bočné výhonky vyrastajúce z pazúch listov čo najskôr vyštipujeme. V druhej polovici augusta až začiatkom septembra odrežeme nad posledným súkvetím vyvinutých plodov vrcholčeky rastlín. Podporíme tak skoré dozrievanie ponechaných plodov.
Kríčkové rajčiaky sú typické tým, že majú hlavnú stonku krátku a je ukončená súkvetím. Tento stav podporí v krátkom čase rýchly rast bočných stoniek, ktoré ukončujú svoj vrchol súkvetím. Kríčkové rajčiaky si nevyžadujú pre svoj vzpriamený a nízky rast oporu. Naviac sú charakteristické kratším vegetačným obdobím, plody dozrievajú skoro a rovnomerne. Vysádzame ich v záhrade na záhony v menšej vzdialenosti od seba, a to do sponu asi 0,25 x 0,60 m. Výhodnejšie je vysadzovať ich do hlbších rýh do radov ako zemiaky, neskoršie ich môžeme aj podobným spôsobom prihŕňať. Rastliny počas vegetácie ponechávame normálne rásť, teda ich nevyštipujeme.
V čase intenzívneho rastu kríčkové i tyčkové rajčiaky pravidelne zavlažujeme, najlepšie kanvou bez kropidla, aby sme nezvlhčili listy a plody. Takto preventívne zabránime rozširovaniu hubových chorôb.
Aby sme získali skoršie a vyššie úrody, napríklad vo vyššom fóliovníku z polyetylénovej fólie, rajčiaky môžeme aj rýchliť. Do týchto fóliových krytov či tunelov môžeme rajčiaky aj vysadiť. Musíme však zabezpečiť dostatočné vetranie, aby sa na plodoch nezrážala voda, ktorá podporuje rozširovanie plesne (fytoftóry). Pri vyššej vzdušnej vlhkosti rajčiaky horšie nasadzujú plody – kvety často opadávajú, pretože sa peľ nepráši. Vetraním, prípadne zatrepaním rastlín podporíme opeľovanie, a tým aj väčšie nasadzovanie plodov.
V malej záhradke sa s úspechom používajú klimatizačné bunky. Ide o viacúčelové rozložiteľné zariadenie, vhodné najmä pre rajčiaky a papriky. Skladá sa zo 4 rúrok z PVC, dlhých 0,90 m, ktoré sú na hornom konci otvorené a na dolnom zúžené a majú bočné otvory. V štvorspone vo vzdialenosti 0,50 m sa rúrky zapichnú do pripraveného záhona a natiahne sa na nich fóliový rukávec. Do každého kúta vymedzeného priestoru bunky zasadíme 1 rastlinu a bunku zakryjeme poklopom, ktorým steká závlahová a dažďová voda cez rúrky priamo ku koreňom rastlín. Neskoršie, keď rastliny prerastú bunku, poklop odstránime. Do rúrok je vhodné zapichnúť dlhé vŕbové prúty, ktoré v horných častiach spojíme a rastliny k nim vyväzujeme. Rajčiaky, vysádzané koncom apríla a začiatkom mája do týchto buniek, majú už v polovici júna prvé plody. Priemerná úroda z jednej rastliny sa pohybuje od 6 do 8 kg, t. j. z jednej bunky môžeme zobrať aj 30 kg plodov. Pod klimatizačnou bunkou musíme však pôdu dobre vyhnojiť a použiť na pestovanie iba výkonné hybridné tyčkové kultivary rajčiakov. Kríčkové kultivary na tento spôsob pestovania nie sú vhodné.
Pred príchodom prvých mrazov pozberáme všetky zelené, ale vyvinuté plody. Ak ich zelené nezakonzervujeme, rozložíme ich v skleníku alebo v parenisku, najlepšie na polyetylénovú fóliu, kde postupne dozrejú. Dajú sa vybrať aj celé rastliny s plodmi, ktoré zavesíme v teplejšej miestnosti, kde plody po určitom čase tiež dozrejú. Tieto plody však nemajú takú chuť a kvalitu ako tie, ktoré dozrejú na kríčku. V poslednom čase sa začínajú pestovať kultivary, ktoré dozrievajú mesiac po zbere plodov v lieskach, pričom miestnosť nemusí byť ani svetlá.