Zeleninová paprika (Capsicum annuum) patrí medzi obľúben a hodnotné druhy zeleniny. Obsahom vitamínu C, najmä v zelených, nedozretých plodoch (až 200 mg v 100 g), sa paprika zaraďuje na 1. miesto zo zeleniny. Zrelé, vyfarbené plody zasa obsahujú značné množstvo provitamínu A. Z pestovateľského hľadiska a najmä upotrebenia plodov poznáme papriku zeleninovú a koreninovú.
Paprika je teplomilná rastlina a pri úspešnom pestovaní si vyžaduje oveľa viac tepla ako napríklad uhorky alebo rajčiaky. Najmä koreninové kultivary (feferónky) sú veľmi náročné na teplo. Paprika patrí medzi druhy zeleniny s dlhým vegetačným obdobím, t. j. 150 až 200 dní. Okrem veľkých nárokov na teplo je paprika náročná aj na pravidelné zavlažovanie. Vyžaduje si výhrevné, piesočnatohlinité a humusové pôdy s dostatočnou zásobou živín a chránené polohy. V tieni sa nedarí. Nikdy ju nepestujeme po rajčiakoch. Najlepšie sa darí po dobre hnojených hlúbovinách.
Na získanie predpestovaných priesad na skoré vysádzanie sejeme papriku v druhej polovici marca až začiatkom apríla do debničiek alebo misiek, najlepšie pri teplote 18 až 25 °C. Vzídené rastlinky presádzame vždy po dvoch do črepníkov, prípadne priamo do voľnej pôdy v parenisku. Pred sadením rastliny otužujeme častejším vetraním.
V teplejších oblastiach vysádzame papriky na záhony v druhej polovici mája, a to znova po dvoch rastlinkách do sponu 0,40 x 0,50 m. V záhrade môžeme papriku pestovať len v teplých oblastiach. V chladnejšom podnebí je jej pestovanie úspešné len v pareniskách a najmä vo fóliových krytoch i fóliovníkoch. Ich prostredie s vysokou vzdušnou vlhkosťou paprika veľmi dobre znáša. Je vhodné zavlažovať ich polievaním, prípadne postrekovaním. Tradičné spôsoby zavlažovania papriky ku koreňom nie sú opodstatnené. Iba v čase rozkvitania treba fóliovník alebo parenisko viac vetrať, aby sme tak znížili vysokú teplotu a obmedzili opadávanie kvetov na minimum. Najmä v tomto čase sú papriky citlivé na suché prostredie s vysokými teplotami okolo 30 °C a viac. Počas vegetácie rastliny prihnojujeme, a to buď močovkou, zriedenou v pomere 1:10, prípadne liadkom amónnym s vápencom v množstve 20 g na štvorcový meter.
Ak pestujeme papriku pre zelené plody, prvýkrát zberáme vo fóliových krytoch alebo v parenisku už v polovici júla. Plody v úplnej botanickej zrelosti, teda vyfarbené do červenej, žltej a zelenej farby, zberáme postupne do konca augusta až v septembri. Z fóliovníkov zberáme posledné plody ešte v októbri aj neskôr. Koreninové papriky – feferónky – zbierame na jeseň, pričom červené plody nechávame zavesené na šnúrke v teplej miestnosti usušiť a zelené konzervujeme.