Baklažán (Solanum melongena) má plody rozmanitého tvaru. Najčastejšie sú fialové, je však veľa kultivarov s inými farebnými odtieňmi, napr. biele, žlté, ružové, hnedé, purpurové až čierne, dokonca aj pásikavé. Plody sa rozličným spôsobom upravujú, dusia, vyprážajú ako rezne, plnia, marinujú a konzervujú.
Baklažán potrebuje teplé a chránené polohy s humusovou pôdou, dobre zásobenou živinami. Pestujeme ho z predpestovaných priesad, pretože má veľmi dlhé vegetačné obdobie a je z plodovej zeleniny najnáročnejší na teplo. V menej priaznivých podmienkach treba baklažán pestovať v parenisku alebo vo fóliovníku.
Vysievame ho koncom februára až začiatkom marca do debničiek alebo misiek, najlepšie v skleníku, prípadne v teplom parenisku. Priesady predpestujeme podobným spôsobom ako priesady rajčiakov. Rastliny vysádzame asi 0,40 m od seba, a to do pareniska už koncom apríla, do voľnej pôdy o mesiac neskôr. Na voľných záhonoch sa osvedčilo nastielanie fólie. Počas vegetácie rastlinám prospieva občasné prihnojovanie, napríklad zriedenou močovkou v pomere 1: 10, prípadne liadkom amónnym s vápencom v dávke 20 g na 1 m². Od polovice júna do polovice augusta rastliny pravidelne zalievame a plytko kypríme povrch pôdy.
Plody baklažánov začíname zbierať asi v polovici augusta. Aby sme získali veľké plody, ponechávame na rastline vždy iba